Pred rokmi, ako neskúsená novopečená majiteľka svojho prvého psíka – fenky francúzskeho buldočka Carmenky, som nevedela nič nielen o psoch ako takých, ich výchove a spôsobe života, ale už vôbec nie o ich strave a výžive. Moja príprava na príchod nového člena rodiny bola teda priamo úmerná mojim vedomostiam. Ako väčšina novopečených majiteľov som slepo dôverovala najmä chovateľke, veterinárovi a výcvikárovi a pri výbere stravy, potrieb a spôsobu výchovy psíka som sa riadila radami autorít. Konkrétne v strave som vybrala granulky, ktorými kŕmila chovateľka a po prvej návšteve veterinára som ich zmenila za ním odporúčanú najlepšiu najlepšiu alternatívu.
Chvíľu bolo všetko v poriadku, avšak po čase šteniatko vždy prestalo granule papať. Najprv som si myslela, že len vymýšľa a skúšali rôzne alternatívy čiastočného pôstu, odopierania jedla, odoberania misky..., aby sa najedlo. Neskôr som si však všimla, že sa často škriabe, a že na srsti má miesta pokryté malými chrastičkami. Prvé, čo som urobila, bolo, že som zavolala pani chovateľke a ona ma uistila, že to nič nie je a veľmi pravdepodobne sú to pozostatky škriabancov a hryzancov z obdobia, keď bola ešte so súrodencami a hrávali sa spolu. Chvíľu som to teda nechala tak, ale stav kože sa postupne zhoršoval, okrem toho Carmen začala často hnačkovať, veľmi ju nadúvalo a nechcela papať.
DIAGNÓZA
Nasledovala teda návšteva veterinára, ten ju prezrel a vyslovil diagnózu - alergia, pravdepodobne, na kuraciu bielkovinu. Vysvetlil nám, že musíme zmeniť granule a začať s eliminačnou diétou. Vyfasovali sme teda vrece hypoalergénnych veterinárnych Royal Canin a dva mesiace pes jedol len to, nič iné, ani pamlsky. Stav sa však nielen, že nezlepšoval, ale dokonca zhoršoval.
V tomto momente mi už nedalo a začala som pátrať, akým iným spôsobom by sa náš problém dal vyriešiť. Ako prvé prišlo na rad vyhľadávanie vhodných granúl. Tento pokus nakoniec po pár mesiacoch skončil neúspechom s tým, že sme mali plnú špajzu otvorených nedojedených granúl asi všetkých v tej dobe dostupných prémiových značiek, z ktorých nášmu psovi nesadli ani jedny. V druhej fáze sme prešli maratónom kúpaní a mastení postihnutých miest masťami a šampónmi od výmyslu sveta – avšak jediné, čo postupne bielili bola naša peňaženka.
Počas tohto procesu som sa už postupne zoznamovala s BARFom. Informácií na Slovensku bolo v tej dobe pomerne málo, keď už aj nejaké boli, tak si protirečili, často sa uvádzalo veľa mýtov a neprávd. Samozrejme veterinári o tomto spôsobe kŕmenia väčšinou nechceli ani počuť a navyše myslím, že ani neexistovali špecializované predajne s mäsom pre psíkov, nie to už s hotovými kŕmnymi zmesami. Začala som totiž intenzívne uvažovať o tom, čím a z akých dôvodov som vlastne do tej doby kŕmila – jedlom (granulami), vytvoreným zo zoznamu ingrediencií, ktoré som nedokázala ani vysloviť, nieto sa v nich ešte orientovať a navyše vyrábaným veľkými spoločnosťami s obrovským marketingovým rozpočtom, ktoré na mňa kričali z každého billboardu. Silne som pochybovala o tom, že centrom pozornosti týchto spoločností bol najlepší záujem môjho psa. Myšlienka prirodzeného stravovania, alebo stravovania čerstvými potravinami, mi však bola veľmi sympatická a prišla mi úplne prirodzená a logická. Pátrala som teda na dostupných zahraničných weboch a rozhodla som sa to vyskúšať v duchu hesla, že nie je čo stratiť.
NAJLEPŠIE ROZHODNUTIE V ŽIVOTE
Dnes viem, že pred takmer 16-timi rokmi som urobila najlepšie rozhodnutie v mojom živote, ktoré nielen, že zachránilo môjmu psovi (a v konečnom dôsledku aj celej našej rodine) život, ale umožnilo jej s nami byť krásnych, dlhých, šťastných 13 rokov vo výbornej fyzickej aj psychyckej kondícii. Už po pár týždňoch na novej diéte sme pozorovali prvé výsledky. Úplne prvá sa dostavila radosť z jedla – nie je nič krajšie, ako pohľad na psíka, ktorý sa teší na misku s jedlom. Postupne ustávalo škriabanie a po pár mesiacoch sa úplne zhojila koža. Carmenka prestala pĺznuť (aby som nezavádzala, pĺzla stále, ako prirodzene každý pes, ale nie celoročne v intenzite vyschnutého vianočného stromčeka), krásne začala osvalovať, celý život mala nádherné čisté zuby bez povlaku a zubného kameňa (a to úplne bez čistenia), oveľa menej ju nadúvalo a odpad sa zmenšil na tretinu.
Netvrdím, že kŕmenie BARFom zázračne vyrieši všetky vaše problémy, že je to všeliek a vášmu zvieratku už nikdy nič nebude, rovnako, ako nechcem zhadzovcať prácu veterinárov a poctivých chovateľov. Pre väčšinu ľudí je dokonca zmena pri prechode na BARF pomerne strašidelná. Boja sa, ako to celé zvládnu, boja sa, že príprava takejto stravy bude príliš náročná na čas a energiu (veď predsa nasypať granule do misky je oveľa jednoduchšie), boja sa, či predsa len mýty o BARFe nie sú pravdivé a pes nebude agresívny, boja sa, či bude vedieť stráviť a spracovať kosti, či to veľmi neovplyvní ich rozpočet, či dokážu stravu dobre vyvážiť... Napriek všetkým obavám som však presvedčená, že kŕmenie BARFom je najlepšia vec, akú môžete pre svojho psa urobiť. Ak by ste sa opýtali ktoréhokoľvek majiteľa, ktorý kŕmil čerstvými potravinami viac ako niekoľko týždňov, či by sa niekedy vrátil ku granuliam, dovolím si tvrdiť, že drvivá väčšina z nich by sa k pôvodnej strave už nevrátila. Výhody pre zdravý vývoj zvieratka sú zjavné a vy ste spokoný, pretože viete, čo mu dávate do misky.
Ak práve uvažujete o prechode na BARF, chcem vás v tejto myšlienke podporiť a pomôcť vám, aby bol prechod pre vás čo najjednoduchší. V nasledujúcich článkoch sa pokúsim stručne a jasne zhrnúť, čo som sa za posledných 15 rokov naučila pri kŕmení vlastných psov, psov mojich známych a zákazníkov a v neposlednom rade aj počas odborného štúdia výživového poradenstva pre spoločenské zvieratá na kanadskej univerzite. Mojím cieľom je, aby ste vy aj vaše zvieratká našli v kŕmení vášeň a radosť.